Ťažko zabudnuteľné (či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle) vystúpenie na Brutal Assaulte 2006 naznačilo, že MAYHEM sú po návrate Attilu konsolidovanou a fungujúcou skupinou, ktorej sa nestačí po zbytok kariéry šmýkať po svahu bývalej slávy. Očakávania od aktuálneho turné boli o to väčšie – do Viedne som neprišiel po nič iné, než po poriadnu porciu nekompromisného blackmetalu, balansujúceho na ostrí tenkej žiletky deliacej zdravý rozum od šialenstva.

Kým kúsok pred jedenástou potemneli reflektory v predzvesti hlavných hviezd, pódium zahrievala málo známa pätica MALSAIN, sprevádzajúca krajanov na druhej polovici európskeho turné. Nakoniec sa z týchto Nórov vykľulo príjemné prekvapenie – od nafotenia obskúrnych promofotografií sa skupina evidentne posunula ďalej, nielen čo sa imidžu týka. Charizmatická frontmanka Skumring v sebe mala kúsok snáď zo všetkých metalových speváčok (od Runhild Gammelsaeter cez Agnete Kirkevaag až po Snovonne) a pódium jej a jej blackmetalovému škrekotu patrilo. Zbytok kapely si v ústraní odvádzal solídnu prácu, vo finále MALSAIN zneli ako trochu mäkší SHINING (alebo černejší MADDER MORTEM), prezentujúc pomalý, zvukovo vcelku tradičný čierny kov vyšperkovaný solídnymi inštrumentálnymi výkonmi a zmyslom pre chytľavé melódie. I keď MALSAIN (ešte) nemajú vyrovnaný materiál na celý set a ku koncu začali na jednu nohu krívať, sympatický dojem prevážil.

Zato hlavné hviezdy už nikomu nič dokazovať nemusia – kult s históriou lemovanou eskapádami najrozličnejšieho druhu svoju životaschopnosť dostatočne dokázal albumom „Ordo Ad Chao“ (2007), ktorý rozpútal to, čo sa od skupiny s podobným renomé očakáva – nemalú kontroverziu. Zvuk „Ordo Ad Chao“ si MAYHEM preniesli aj na pódium, tlkot šokujúco nazvučených Hellhammerových bicích je srdcom show, ktorej mozgom je démon Attila Csihár. (Opäť) mimoriadne kreatívny spevák sa v uplynulom roku podieľal (okrem „Ordo Ad Chao“) na albumoch „Oracle“ od SUNN O))), „Holy Down“ (pod hlavičkou GRAVE TEMPLE) a eponymnom vinyle BURIAL CHAMBER TRIO, vydal sólovú nahrávku zo Stephenom O’Malleym a koncertoval o. i. s CURRENT 93 – a chuťou tvoriť evidentne nakazil aj MAYHEM, ktorí okamžite upútali pódiom s dominujúcou šibenicou a zaveseným krucifixom...

Samotný koncert tradične odpálila titulná skladba z dvadsaťjeden rokov starého EP „Deathcrush“, sprevádzaná projekciou, ktorá pomerne štýlovo ilustrovala skladby z jednotlivých období skupiny. Playlist obsahoval okrem obligátnych zásekov z „Ordo Ad Chao“ skladby zo všetkých radových položiek diskografie – prosby fanúšikov umlčala už pomerne skoro „Funeral Fog“, samotný záver sa niesol opäť v znamení histórie, pripomenutím „Deathcrush“ a melodickou, prídavkovou „Life Eternal“ z „De Mysteriis Dom Sathanas“, vytŕčajúcou z inak zvukovo homogénneho hodinového setu Blasphemerovým sólom. Medzitým – bez nároku na úplnosť – odzneli „Anti“, „Wall Of Water“, „View From Nihil“, besná „A Time To Die“, dokonca i „My Death“ z nie príliš obľúbenej dosky „Chimera“. Skrátka na svoje si prišli nielen diváci, ktorí sa do Viedne zliezli z okolitých štátov, ale i samotná kapela, pôsobiaca na rozdiel od nervného svojšického vystúpenia oddýchnuto a uvoľnene.

I keď šok z prvého stretnutia sa (pochopiteľne) už nedostavil, išlo o silný zážitok. MAYHEM sa dnes pohrávajú s konceptom, ktorého prevedenie je koncert od koncertu iné – Csihárova posadnutosť prevlekmi je vycibrená do posledného detailu a nasadzuje korunu zúrivému old school nášupu v podaní dua Blasphemer/Necrobutcher, z ktorých hlavne ten prvý menovaný je spolu s len minimálne exhibujúcim Hellhammerom pilierom hudobnej stránky MAYHEM.

Dnes sú títo nórski čerti všetko, len nie vyhasnutou a stagnujúcou skupinou, úspešne sa vyhýbajú megalomanskej „dinosaurizácii“ a stále patria do špinavých podzemných klubov nasvietených zopár reflektormi. Pre ansámbel, ktorý svoj kultový status získal v tak obskúrnom žánri, akým blackmetal je, je to tá najlepšia vizitka.